Březen 2011

Before I die...

21. března 2011 v 23:29 | Karen |  -Čo osud priniesol do cesty
Určite poznáte zoznamy typu "1001 Movies you must see before you die", "1001 Albums you must hear before you die", "1001 Books you must read before you die" atď...A ja si vediem dlhé roky taký šanón s názvom The Book of my Dreams. A vecí tam iba pribúda a pribúda...V poslednej dobe som si svoje sny a želania uchovávala len v hlave, ale rozhodla som sa ich "normálne" spísať. Našťastie, mám kamarátku, ktorá takisto žije vlastný svet vo svojej hlave a nie som jediná "divná" :P

Pray for Japan

17. března 2011 v 7:30 | Karen |  -Čo osud priniesol do cesty
Každý o tom počul. Každý to videl. My, čo sme to nezažili, sa do toho vžiť nevieme. No i napriek tomu mi je to hrozne ľúto. Neviem si predstaviť, že dnes mám všetko a zajtra nič. Žiadnu strechu nad hlavou, žiadnu rodinu, priateľov...Veľmi ma to mrzí...Nie preto, lebo je to Japonsko, ale pre to, lebo sú to ľudia. Postupne sa sami zničíme. A príroda sa nám pomstí...Toto už nie je normálne...

kdrama : DREAM HIGH... Letím k nebu, kde roztiahnem svoje krídla a poletím tak vysoko,aby ma nikto nechytil...

8. března 2011 v 22:15 | Karen |  -Filmová a seriálová tvorba
Kirin je umelecká prestížna škola, kde sa z obyčajných teenagerov stávajú hviezdy. Avšak iba pokiaľ tvrdo makajú. Má iba zopár učiteľov, jedného zástupcu a na pohľad veľmi sympatického a milého riaditeľa, ktorý sa tam objaví iba párkrát. Na tejto škole platí heslo : "Kirin nie je o priateľstve, ale o konkurencii." A tak to aj vyzerá. Každý je proti každému a väčšina z nich hrá špinavú hru. No nájdu sa aj čisté a dobré duše :)

Ville Valo - Kun minä kotoani läksin (When I left my home)

4. března 2011 v 15:33 | Karen |  -Život bez hudby? Nie, ďakujem
Asi netreba opisovať lásku k fínskej hudbe a k fínskym umelcom. Ale musíte uznať, že fínske veci sú očarujúce. I fínština :) A keď sa spojí fínština + Ville Valo + jeho krásny prefajčený mužský hlas, čo iné by malo vzniknúť ako dokonalosť? Na tejto pesničke ulietavam...
English Lyrics :
When I left my home,
clouds were casting their shadows and the world offered me the most bitter destiny.
At the village's feast.
I came to know a girl and I never will forget the shine of her blue eyes.
And my longing will not fade away,
here among the strange people
before that rose of the slave will bloom on the edge of my grave.