Sonet 30

15. května 2010 v 22:05 | Karen |  Sonety
Keď na súdny deň strateného času
zvolávam sladké rozpomienky zas,
vzdychy sa vracajú, zas hruďou trasú,
jatrením starých rán zas mrhám čas.
Nikdy som neplakal a zrazu plačem
za priateľmi, čo odišli - bohviekam?
Za láskou, čo už dávno spŕchla z mračien.
Za všetkým, čo už nie je, nariekam.
Tak znova prehrávam si staré scény
a prebolená bolesť zas je späť,
zas musím zaplatiť už zaplatený
účet už dávno prebiedených bied.
Na teba pomyslím si, milý druh -
zo strát je zisk, žiaľ mizne ako vzduch.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama