Ako mi padol kameň zo srdca. A to rovno 3!!

15. května 2010 v 22:56 | Karen |  -Čo osud priniesol do cesty
Posledné dva týždne som bola trošku mimo z dôvodu neznámeho. Zvyknem mať také dni, keď na mňa dolieha o.b.r.o.v.s.k.á nostalgia a potom som ako telo bez duše...kornútok bez zmrzliny...tanierik bez šálky...tenisová loptička bez rakety atď...Kedysi som svoju nie príliš dlhú minulosť nechala za sebou, pretože som sa nechcela trápiť a myslela som si, že som sa tým oslobodila. A aj som sa oslobodila, ale nie na príliš dlhý čas. A teraz mi prišlo všetko tak veľmi ľúto. Chýbajú mi ľudia, ktorých som kedysi vyškriabala z môjho srdca. A tuším, že som práve aj našla dôvod môjho mimo stavu.

Prvá osoba, ktorá trápila moje srdiečko, bol môj nevlastný brat, Nicolas. Ktorého som nevidela asi rok a nerozprávala som sa s ním asi šesť rokov. Kedysi som ho veľmi milovala...veľmi mi na ňom záležalo...bola som šťastná, že ho mám...Jedného dňa som mala všetko, čo som chcela, po čom som túžila a behom dvadsiatichštyroch hodín som o všetko prišla. Nevážila som si to nebodaj?
Chodili sme do vedlajších tried. Boli sme od seba 3 metre, ale naše duše boli vzdialené tisícky míl...A každé jedno stretnutie s ním mi lámalo srdce na kúsky. No zmierila som sa s tým. A teraz nedávno sa mi sníval jeden sen. V tom sne bol jeho otec a hovoril mi, ako veľmi ma miloval..ako mu na mne záležalo a ako VEĽMI som ho sklamala. Pýtala som sa, čo sa stalo? Čo som urobila? A on mi len stále hovoril, veľmi si ma sklamala, prečo si to urobila? Tak som ti veril, tak som ťa ľúbil...Ale čo som urobila? -- Ako si mohla zabudnúť na Nicolasove narodeniny? -- V tom momente som sa prebudila a zostala som úplne omámená. Spomenula som si, že dva dni predtým mal Niki narodeniny. Určite poznáte ten zvláštny pocit po tom, čo sa vám sníva nejaký sen a stále musíte naňho myslieť. No toto bol skôr pocit viny. Obrovský pocit viny. Ako som mohla zabudnúť? Ako?!!! Odvtedy ma každú noc prenasledovali výčitky svedomia. I keď sme sa roky nerozprávali, predsa ma to trápilo. A pred pár dňami si ma Nicolas pridal na Facebooku. Ešteže ten Facebook existuje :D Ostala ešte viac mimo, že ČO???? :-O ON si pridal MŇA? váv...A podtvrdila som ho..a tri dni som sa pozerala, ako pri jeho mene svieti zelená gulička a čakala som, žeby na správny čas? A ten správny čas prišiel predvčerom a napísala som mu. A ono to šlo ľahšie, než som si myslela. A dokonca som mu vysvetlila i môj sen a zagratulovala, i keď trošku oneskorene :) A jeho to očividne potešilo. Písali sme si ako keby medzi nami nebola žiadna priepasť, žiadny zlom, žiadna citová stena...A z môjho srdca odpadol PRVÝ KAMEŇ. A bola som nesmierne šťastná.
Druhá osoba, ktorá trápila moje srdiečko, bol môj bývalý kamarát, Norbi. Boli sme spolužiaci 10 rokov a i keď bol veľmi zložitá povaha, a s nikým si takmer nevychádzal, ja som ho zbožňovala. Ku mne sa choval vždy inak, ako k iným. A pritom nikdy medzi nami nič nebolo, išlo len o čisto kamarátsky vzťah. Od neho jediného mi nevadilo, keď mi povedal Karenka :) Bol moje zlatíčko...A nikdy som mu nepovedala, ako mi na ňom záleží...som veľmi mladá na to, aby som strácala priateľov, nie? Jeho som síce nestratila, len sme sa proste odcudzili...A trvalo to trošku dlhšie..a Predvčerom som sa rozhodla, že mu zavolám a poviem, čo som mala povedať už dávno. A bolo mi úplne jedno, ako zareaguje..a na moje prekvapenie zareagoval pozitívne :) A nezabudol dodať, že by ma teraz najradšej objal. Až mi vyšla jedna slzička z oka a odpadol DRUHÝ KAMEŇ zo srdca. A bola som nesmierne šťastná.
Tretia osoba, ktorá trápila moje srdiečko, bol môj otec. Vlastne ten ma trápi už celý môj život, ale teraz som sa rozhodla, že už DEFINITÍVNE chcem byť VOĽNÁ. Asi také dva roky sú tomu, čo som sa citovo úplne odpútala od neho, ale nikdy som mu to nepovedala. Bolo to len moje vnútorné rozhodnutie. A v posledných dňoch mi chýba viac, ako kedykoľvek predtým. Neviem, čo mi to napadlo, ale začala som písať list. List, v ktorom som ho oslovila "Ahoj Tati" a písala som mu, ako mi ublížil, ale ako som ho nikdy za nič nevinila; ako som ho obdivovala a on na sa o mňa nezaujímal; ako som chcela, aby bol na mňa hrdý a ako som nikdy nebola pre neho dosť dobrá...A nezabudla som mu napísať, jedno veľké Ďakujem. Za to, aká som dnes. Nebyť jeho, som úplne iná. Zmenil mňa, môj pohľad na svet, môj cieľ... Kedysi zničil všetko, čomu som verila a i napriek tomu som ho milovala. Tak som sa rozpísala, že list má nakoniec 4 veľké strany. Na záver som napísala : "Nemusíš na mňa spomínať, len na mňa prosím ťa nikdy nezabudni...Pamätaj na mňa ako na tú, ktorá vždy stála pri tebe, i keď s tebou nebola." Kebyže je môj otec na žive, raz by som mu ten list poslala...No teraz môžem len ľutovať, že som mu nikdy nepovedala, že som v poriadku. Všetko je v poriadku. A po dopísaní tohto listu mi odpadol TRETÍ KAMEŇ zo srdca. A bola som nesmierne šťastná...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Polly Polly | Web | 18. května 2010 v 19:40 | Reagovat

ahojky..
ja sa len ozyvam, ze som zaregistrovala odstahovanie a uz som ti zmenila link v priateloch :)))

2 Bonnie Blue Bonnie Blue | Web | 18. května 2010 v 22:49 | Reagovat

booožžžeee-zaujímavé články...idem čítať....=)

3 Karen Karen | Web | 19. května 2010 v 19:43 | Reagovat

Ďakujem dievčence :)
O pár dní sa to tu aj rozbehne, ale teraz mám toho trošku viac v škole

4 Suesy Suesy | E-mail | Web | 18. srpna 2010 v 10:11 | Reagovat

Tak toto bolo naozaj veľmi dojímavé

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama